A jaka ja ňeščešľiva ostala


A jaka ja ņeščešľiva ostala, 
ľubila ja za dva ročki kaprala. 
Za dva ročki, za dva ročki, i za dzeņ
a teraz me neščešľivu zochabel. 

Aņi ja ce ņemiloval tak veľo, 
to ľem ľudze ohvarjaju nas veľo. 
Znaju ľudze, zna i moja rodzina, 
žem ce verne spravodlivo ľubila. 

Kebi ľudze kapustečku sadziľi, 
vtedi bi še dvojo ľubic počali. 
Ešči to ta kapustečka nevzešla, 
už še naša verna ľubosc rozešla.