A na hore na skalnatej stojí strom zelený


A na hore na skalnatej stojí strom zelený,
rodičia nám v láske bránia, nesmieme byť svoji.

Rodičia nám nezabránia, ani tá čierna zem,
pôjdeme k vode hlbokej a skočíme do nej.

Šli milenci, šli k Dunaju, vlny sa točili,
na brehu sa pobozkali a do vody skočili.

Aničkine žlté vlasy po vode plávali,
Janíčkove biele rúčky brehu sa chytali.

A vy drahí rodičovia, čo vy z toho máte?
V láske ste nám zabránili, teraz nariekate.

V láske ste nám vždy bránili, že bola chudobná
a teraz nás pochovajte do hrobu dovedna.

V tmavom kúte cintorín budeme tíško spať,
a vy naši rodičovia budete nariekať.